5e67217c9754b.pdf
DOI:
Mavjud emas
Abdullaev U. Farg‘ona vodiysida etnoslararo jarayonlar (X1X-XX asr boshlari). – T.: Yangi asr avlodi, 2005.
Aliev.A.YU. Namanganskaya gruppa govorov uzbekskogo yazika: Avtoref. diss. dokt. fil. nauk. – Tashkent, 1975.
Atamirzaeva S. Zvukovoy sostav Namanganskogo govora uzbekskogo yazika. – Tashkent. 1963.
Borovkov A.K. Uzbekskiy govori Namanganskoy oblasti. – Tashkent, 1963.
Borovkov A.K. Tadjiksko-uzbekskoe dvuyazichie i vopros o vzaimov-liyanii tadjikskogo i uzbekskogo yazikov // Uchennie zapiski Instituta vostokovedeniya AN SSSR. IV. – Moskva, 1955.
Gumilev L.N. Qadimgi turklar. –Toshkent: Fan, 2007.
Djuraev A.B. Teoreticheskie osnovi arealnogo issledovaniya uzbekoyazichnogo massiva. – Tashkent: Fan, 1991.
Ishaev A. Mang‘it shevasida assimilyasiya va dissimilyasiya//TAM, №Z. 1959. – B.52.
Kononov A.N. Grammatika sovremennogo turetskogo literaturnogo yazika.–M., 1956.
Melioranskiy P.M. Arab-filolog o turetskom yazika. Spb. – M., 1900.
Ne’matov H. O‘zbek tili tarixiy fonetikasi. – Toshkent: O‘qituvchi. 1992.
Polivanov E.D. Uzbekskaya dialektologiya i uzbekskiy literaturniy yazik. Tashkent: Uzgosizdat, 1933
Reshetov V.V. O‘zbek shevalarining klassifikatsiyasi // O‘zbek tili va adabiyoti, 1966, 1- son. – B.3-14.
Reformatskiy A.A. Vvedenie v yazikoznanie. – Moskva, 1960.
Ryasyanen M. Materiali po istorichskoy fonetike tyurskix yazikov. – M., 1955.
Sevortyan E.V. Assimilyasiya i dissimilyasiya soglasnix v yujnyax tyurskix yazikax, Issledovaniya po sravnitelnoy grammatike tyurskix yazikov. I. Fonetika. M., 1955.
Tolstova L.S. Karakalpaki Ferganskoy dolini. – Nukus: Karakalp. gos. izdat., 1959.
Tezisi Prajskogo lingvisticheskogo krujka. V knig. Zvegensev V.A. Istoriya yazikoznaniya XIX-XX vekov v ocherkax i izvlecheniyax. Chast II. – M.: Prosveshenie, 1965
Shoniyozov K. O‘zbek xalqining shakllanish jarayoni. –T.: Sharq, 2001.