173

Республикамиз балиқчилиги таҳлили шуни кўрсатадики, балиқ чавоқлари биомассасини кам миқдорда етиштириш ҳамда ўтган асрнинг 60-80 йилларида қурилган ва ҳозирда оммавий равишда қурилаётган сунъий тупроқ сув ҳавзаларидан самарасиз фойдаланиш республика балиқчилик тармоғининг энг заиф бўғини ҳисобланади. Ушбу кўллар юза қисмининг катталиги 50-100 гектар ва чуқурлиги етарли эмаслиги сабабли кўллар кам миқдорда, 2000-3000 дона карп туридаги балиқлар билан балиқлантирилиб, экстенсив усулда парваришлаш амалга оширилади ва 1,0 гектар ҳовуз ҳисобига балиқ маҳсулдорлиги 1,0-3,0 тоннани ташкил қилади. Бу эса, ўз навбатида, катта миқдорда сув, минерал ўғит ва омухта ем талаб қилади. Фарғона Давлат университети “Балиқчилик инновацион маркази”да, республикамиз иқлим шароитида аэраторлар қўлланмасдан, ҳовуз сувида сув айланишини (циркуляцияланишини) ташкил қилиш орқали балиқлар учун қулай гидробиологик шароитни ҳосил қилиб, ҳовуздаги балиқларни етарли миқдордаги кислород билан таъминлаб, юзаси кичик (0,5; 1,0; 1,5 га) бўлган сунъий тупроқ ҳовузларида интенсив усулда – поликультурада карп туридаги балиқларни парваришлаш орқали, балиқ маҳсулдорлигининг экстенсив балиқ етиштириш усулига нисбатан 3-4 баробар ортишига эришилган.

  • Количество прочтений173
  • Дата публикации30-06-2021
  • Язык статьиO'zbek
  • Страницы41-53
Ўзбек

Республикамиз балиқчилиги таҳлили шуни кўрсатадики, балиқ чавоқлари биомассасини кам миқдорда етиштириш ҳамда ўтган асрнинг 60-80 йилларида қурилган ва ҳозирда оммавий равишда қурилаётган сунъий тупроқ сув ҳавзаларидан самарасиз фойдаланиш республика балиқчилик тармоғининг энг заиф бўғини ҳисобланади. Ушбу кўллар юза қисмининг катталиги 50-100 гектар ва чуқурлиги етарли эмаслиги сабабли кўллар кам миқдорда, 2000-3000 дона карп туридаги балиқлар билан балиқлантирилиб, экстенсив усулда парваришлаш амалга оширилади ва 1,0 гектар ҳовуз ҳисобига балиқ маҳсулдорлиги 1,0-3,0 тоннани ташкил қилади. Бу эса, ўз навбатида, катта миқдорда сув, минерал ўғит ва омухта ем талаб қилади. Фарғона Давлат университети “Балиқчилик инновацион маркази”да, республикамиз иқлим шароитида аэраторлар қўлланмасдан, ҳовуз сувида сув айланишини (циркуляцияланишини) ташкил қилиш орқали балиқлар учун қулай гидробиологик шароитни ҳосил қилиб, ҳовуздаги балиқларни етарли миқдордаги кислород билан таъминлаб, юзаси кичик (0,5; 1,0; 1,5 га) бўлган сунъий тупроқ ҳовузларида интенсив усулда – поликультурада карп туридаги балиқларни парваришлаш орқали, балиқ маҳсулдорлигининг экстенсив балиқ етиштириш усулига нисбатан 3-4 баробар ортишига эришилган.

Русский

Анализ рыболовства страны показывает, что самым слабым звеном в рыбной отрасли является малый объем массового выращивания мальков рыб и неэффективное использование искусственных водоемов подземных вод, построенных в 60-80-х годах прошлого века и строящихся в настоящее время. Из-за размера поверхности этих озер, порядка 50-100 га, и недостаточной глубины в прудах разводят небольшие количества карпа (2000-3000 ед.), проводится масштабный ремонт, а улов рыбы в расчете на пруд площадью 1,0 га составляет 1,0-3,0 т, что, в свою очередь, требует большого количества воды, минеральных удобрений и комбикормов. В «Инновационном центре рыбного хозяйства» Ферганского государственного университета исследуются благоприятные гидробиологические условия для интенсивного разведения рыб, с учетом климата республики, без применения аэраторов, за счет организации циркуляции воды в воде пруда с целью обеспечения рыб в водоеме достаточным количеством кислорода, если площадь поверхности мала (0,5-1 га – пруды с искусственным грунтом, до 1,5 га – естественные водоемы). В результате ухода за карповыми в поликультуре рыбопродуктивность увеличена в 3-4 раза по сравнению с методом экстенсивного рыбоводства.

English

The analysis of the fishery companies of the republic shows that the main drawback in the fishing industry is the small volume of mass rearing of fish fry and the ineffective use of artificial groundwater reservoirs both – built in the 60-80s of the last century and those currently under construction. Due to the inappropriate size of the surface of these lakes, about 50-100 hectares, and insufficient depth in the ponds, small quantities of carp (2000-3000 units) are bred, large-scale repairs are being carried out, and the fish catch per pond with an area of 1.0 hectares is 1, 0-3.0 tons, which, in turn, requires a large amount of water, mineral fertilizers and animal feed. The Innovative Fishery Center under the Fergana State University explores favorable hydrobiological conditions for intensive fish farming, with an account of the climate of the republic, without the use of aerators, by organizing the circulation of water in the pond water, in order to provide fish bred in the reservoir with a sufficient amount of oxygen, considering the insufficient surface of the area (0.5-1 hectares – ponds with artificial soil, up to 1.5 hectares – natural reservoirs). As a result of carp care in polyculture, fish productivity is increased by 3-4 times as compared to the method of extensive fish farming.

Имя автора Должность Наименование организации
1 Qurbonov R.B. texnika fanlari nomzodi, rais o'rinbosari O'zbekiston Respublikasi “O'zbekbaliqsanoat” uyushmasi Farg'ona davlat universiteti
2 O'rinov A.A. iqtisodiyot fanlari nomzodi, dotsent, prorektor Farg'ona davlat universiteti
3 Nosirov I.A. iqtisodiyot fanlari doktori, professor, prorektor Farg'ona davlat universiteti
4 Mamajonov A.O. texnika fanlari nomzodi, dotsent Farg’ona politexnika instituti
5 Abdullayev I.N. texnika fanlari nomzodi, dotsent Farg’ona politexnika instituti
6 Mamatqulov M.. katta o'qituvchi Farg’ona politexnika instituti
7 Mirzaboboyeva S.M. katta o'qituvchi Farg’ona politexnika instituti
8 Xalimov A.O. Qurilish fakulьteti 2-bosqich magistranti Farg’ona politexnika instituti
Название ссылки
1 O‘zbekiston Respublikasi Prezidentining “Baliqchilik tarmog‘ini boshqarish tizimini takomillashtirish chora-tadbirlari to‘g‘risida” gi PQ-2939-sonli qarori. Tashkent shahri 2017 yil 1 may. [Resolution of the President of the Republic of Uzbekistan dated PQ-2939 “On measures to improve the” fisheric system management system]. Tashkent city, May 1, 2017.
2 O‘zbekiston Respublikasi Prezidentining 2018 yil 3 fevraldagi “2018 yilda baliq mahsulotlari yetishtirish hajmini oshirish bo‘yicha qo‘shimcha chora-tadbirlar to‘g‘risida”gi PQ-3505-sonli qarori. [Resolution of the President of the Republic of Uzbekistan dated February 3, 2018 “On additional measures to increase the volume of fish products in 2018” No. PQ-3505].
3 O‘zbekiston Respublikasi Prezidentining 2018 yil 6 apreldagi “Baliqchilik tarmog‘ini jadal rivojlantirishga doir qo‘shimcha chora-tadbirlar to‘g‘risida”gi PQ-3657-sonli qarori [Resolution of the President of the Republic of Uzbekistan dated April 6, 2018 “On additional measures for the rapid development of the fisheric development” No. PQ-3657].
4 O‘zbekiston Respublikasi Prezidentining 2018 yil 6 noyabrdagi “Baliqchilik sohasini yanada rivojlantirishga doir qo‘shimcha chora-tadbirlar to‘g‘risida”gi PQ-4005–sonli qarori [PQ-4005 of the President of the Republic of Uzbekistan on November 6, 2018 “On additional measures to further develop the fishing industry”].
5 O‘zbekiston Respublikasi Prezidentining 2020 yil 29 avgustdagi “Baliqchilik tarmog‘ini qo‘llab-quvvatlash va uning samaradorligini oshirish chora-tadbirlari to‘g‘risida”gi PQ-4816- sonli qarori [Resolution of the President of the Republic of Uzbekistan dated August 29, 2020 “On measures to support the fisheric network and increase its effectiveness” Resolution].
6 Xalimov A. «O‘rag‘boy ota» fermer xo‘jaligida baliq yetishtirish uchun zamonaviy aeratorlarni qo‘llash. Bakalavrlik diplom loyihasi. Farg‘ona politexnika instituti. 2019 yil, 4-11 b. [Khalimov A. Applying modern aerator who for fish farming on the farm “O’ambaboy Ot”]. Bachelor’s degree project. Fergana Polytechnic Institute, 2019, pp. 4-11.
7 Danilov Yu.M. Ajeracija vody rybohozjajstvennyh vodoemov. Tekst [Aeration of water in fishery reservoirs. Text]. Moscow, PishcheProm, 2005. 80 p.
8 Nauchno-proektnoe proizvodstvennoe ob#edinenie koncerna «Uzryba». Vremennye rybovodno-biologicheskie normy dlja jekspluatacii prudovyh rybovodnyh hozjajstv Uzbekistana [Scientific and design production association of the «Uzryba» concern. Temporary fish-biological standards for the operation of pond fish farms in Uzbekistan]. Tashkent, 1995, pp. 23-27.
9 Kamilov B.G., Karimov B.Q. Kormlenie ryb v rybovodstve [Fish feeding in fish farming]. Tashkent, 2008, pp. 8-34.
10 Kamilov B.G., Karimov B.K. Rukovodstvo po razvedeniju ryb v prudah v bassejne Aral’skogo morja [Guide to fish farming in ponds in the Aral Sea basin]. Tashkent, 2008, pp. 7, 55.
11 Kamilov B.G., Qurbonov R.B.. Rybovodstvo [Fish farming]. Tashkent, 2008, pp. 18, 20, 98.
12 Mamajonov A.U., Qurbonov R.B., Nazarov M.J., Usmonxo‘djayev U.O., Mamatqulov M.X., Obidov Z. O‘zbekiston Respublikasi mintaqalarida hovuz baliqchiligini intensiv usulda yuritish asoslari [Basics of intensive pond fishing in the regions of the Republic of Uzbekistan]. Fergana, 2020, pp. 84, 149.
13 Privezensev Yu.A. Intensivnoe prudovoe rybovodstvo. Uchebnik dlya vuzov [Intensive pond fish farming. Textbook for universities]. Moscow, Agropromizdat, 1991, p. 368.
14 Dobrohotov G.N. Spravochnik zootexnika [Livestock technician’s guide]. Moscow, 1966, p. 48.
15 Ahmedov X., Turg‘unova U., Saidov Z. Baliq chavoqlarini etishtirish [Cultivation of fish shots]. Tashkent, 1995, p. 3.
16 Mamajonov A.U. Inson ishtiroki bilan hovuz baliqchiligida Farg‘ona vodiysida baliq yetishtirishga uslubiy qo‘llanma [Human participation and a methodical manual in the pool fishing in the Fergana Valley in the Fergana Valley]. Fergana, 2016, р. 15.
17 Halil Ahmed Sobhi Aved Elsaed. Razrabotka tehnologii ochistki oborotnyh vod ustanovok ryborazvedenija (na primere Egipta): dissertacija kandidata tehnicheskih nauk [Development of a technology for purification of circulating waters of fish farming installations (on the example of Egypt): dissertation of a candidate of technical sciences]. 05.23.04. Rostov-Na-Donu, 2019, pp. 20-21.
18 Bekin A.G. Rybovodno-biologicheskoe obosnovanie tehnologii nepreryvnogo vyrashhivanija ryby v prudah: avtoreferat dissertacii kandidata biologicheskih nauk [Fish-breeding and biological substantiation of the technology of continuous fish farming in ponds: abstract of the dissertation of the Candidate of Biological Sciences]. 03.00.10. Moscow, 1989, p. 24.
19 Sainova V.N. Intensifikacija biologicheskoj ochistki i obezzarazhivanija stochnyh vod rybopererabatyvajushhej promyshlennosti: avtoreferat dissertacii kandidata tehnicheskih nauk [Intensification of biological treatment and disinfection of wastewater from the fish processing industry: abstract of the dissertation of the Candidate of Technical Sciences]. 05.23.04. Moscow, 1996, p. 25.
20 Feofanov Yu.A. Ochistka stochnyh vod na biologicheskih fil’trah: avtoreferat dissertacii doktora tehnicheskih nauk [Wastewater treatment on biological filters: dissertation abstract of Doctor of Technical Sciences]. 05.23.04. Leningrad, Lisi, 1987. p. 45.
В ожидании