logo
calendar22 апрел 2022
view1
Asosiy til:Rus

ТУТ ИПАК ҚУРТИНИНГ (BOMBYX MORI L.) ПАРТЕНОГЕНЕТИК КЛОНЛАРИДАН ДУРАГАЙЛАШДА ФОЙДАЛАНИШНИНГ АФЗАЛЛИКЛАРИ

Fan yo'nalishi:
pdf

626258396627e.pdf

PDF

MAQOLA ANNOTATSIYASI

quote
Жаҳон ипак бозоридаги кескин рақобат ипакчилик соҳасини ривожлантириш ва бунда янги биотехнологиялардан фойдаланишни тақозо этади. “Клон” сўзи грек тилидан таржима қилинганда, “тармоқ” маъносини билдиради. Клон чатиштирилмасдан кўпайтирилган бир организмнинг авлоди ҳисобланади. Клонларнинг барчаси генетик жиҳатдан бир-бирига ўхшаш бўлиб, бир-бирининг айнан нусхаларидир. Клонларни турли йўллар билан олиш мумкин. Тут ипак қуртининг кўпайишига хос бўлмаган нотабиий усул бу партеногенетик ривожланишдир. Оталанмаган ипак қурти тухумига ҳарорати t0 =46 0C C иссиқ сувда, 18 дақиқа давомида ишлов бериш (термоактивация) натижасида ипак қуртининг жинсий ҳужайраларида мейознинг редукцион бўлиниши тўхтайди. Бунинг натижасида тухум ҳужайралари хромосомаларнинг диплоид тўплами ҳолатида қолади ва улар зиготалар каби ривожланади. Тут ипак қуртида жинсий хромосомалар бўйича гетерогамета урғочи жинс бўлгани сабабли термоактивлаштирилган тухумлардан фақат урғочи жинслар партеногенетик клонлар ривожланади. Тут ипак қуртининг бу хусусияти 100% тоза дурагайлар яратишда катта муаммоларни ҳал қилишга имкон яратади. Дунё ипакчилигида ипак қуртининг гетерозис хусусиятидан максимал фойдаланиш учун ипак қуртининг фақат биринчи авлод дурагайларини ишлаб чиқаришга асослангани 100% тоза дурагай тайёрлашнинг катта аҳамиятга эга эканлигини кўрсатади.

MUALIFLAR

Teglar

# диплоид# тут ипак қурти# silkworm# гибрид# дурагай# қурт# тутовый шелкопряд# грена# гусеница# caterpillar# hybrid# гетерозис# Heterosis# females# бабочка# шелковая нить# silk thread# тухум гетерозис# партеногенетик клон# урғочи жинс# партеногенетический клон# жизнеспособность гусениц# шелконосность коконов# самки# самцы# grena# butterfly# parthenogenetic clone# viability of caterpillars# silkiness of cocoons# males

Maqolani baholang

0

0 ta

Maqola idintifikatorlari

Foydalanilgan adabiyotlar

Astaurov B.L. Opyty po jeksperimental’nomu androgenezu i ginogenezu u tutovogo shelkoprjada [Experiments on experimental androgenesis and gynogenesis in the silkworm. Biological journal, 1937, vol. 6, no. 1, pp. 30-50.

Larkina E.A., Yakubov A.B. Use of partinogenetic clones for mulberry silkworm in genetic study. 6th bacsa international conference “Building Value chains in Sericulture”, “Biserica”, 2013. Padna, Italia. “Abstracts” PP.

Klimenko V.V., Lysenko N.G., Haojuan’ Ljan. Partenogeneticheskoe klonirovanie v genetike i selekcii tutovogo shelkoprjada [Parthenogenetic cloning in genetics and silkworm breeding]. J. Breeding and genetics of animals. Kharkiv, 2013, no. 47, pp. 40-55.

Klymenko V.V. Parthenogenesis and cloning in the silkworm Bombyx mori L., problems and prospects. J. Insect. Biotechnol, Sericology, 2001, vol. 70, рр. 155-165.

Klimenko V.V., Zabelina V.B., Lysenko N.G. Vnutriklonal’naja izmenchivost’ tutovogo shelkoprjada. Materialy mezhdunarodnoj konferencii, posvjashhennoj 75-letiju so dnja rozhdenija akademika Ju.P. Altuhova [Intraclonal variability of the silkworm. Materials of the international conference dedicated to the 75th anniversary of the birth of academician Yu.P. Altukhova]. Moscow, 2011, pp. 161-162.

Klimenko V.V., Ljan H. Hromatin diapauzy tutovogo shelkoprjada Bombyx mori L.: termicheskij partenogenez i normal’noe razvitie [Chromatin diapause of silkworm Bombyx mori L .: thermal parthenogenesis and normal development]. J. Cytology, 2012, vol. 54, no. 3, pp. 218-229.

Klymenko V.V. Partenocloning in the silkworm vs. transnyclear cloning in mammals. European embryo transfer association: 14th scientific meeting. Venice, September 11-12, 1998, р. 182.

Strunnikov V.A., Gulamova L.M., Kurbanov R. O vozmozhnosti ispol’zovanija partenoklonov tutovogo shelkoprjada v gibridizacii [On the possibility of using silkworm parthenoclones in hybridization]. Scientific basis for the development of sericulture. Tashkent, 1980, vol. 14.

Strunnikov V.A., Jakubov A.B., Kurbanov R.K. i dr. Harakteristika perspektivnyh klonov i gibridov s ih uchastiem [Characteristics of promising clones and hybrids with their participation]. Scientific basis for the development of sericulture in Uzbekistan. Tashkent, 1984.

Strunnikov V.A., Jakubov A.B., Kurbanov R.K., Pashkina T.A., Nasriddinova S.V., Ismatullaev A.A. Rekomendacija po polucheniju klonal’noporodnyh promyshlennyh gibridov tutovogo shelkoprjada [Recommendation for obtaining clonal-breed industrial silkworm hybrids]. Tashkent, 1992.

Strunnikov V.A., Tadzhiev Je.H., Jakubov A.B., Pashkina T.A., Lar’kina E.A. Perspektivnye gibridy tutovogo shelkoprjada [Promising hybrids of the silkworm. Scientific basis for the development of silkworm breeding]. Tashkent, 1992.

Jakubov A.B., Lar’kina E.A., Gajkalova N.V. Uspehi genetiki tutovogo shelkoprjada [Advances in silkworm genetics]. Proceedings of ASU, anniversary edition, 2008, p. 137.

Lar’kina E.A., Jakubov A.B., Danijarov U.T. Geneticheskij fond mirovoj kollekcii tutovogo shelkoprjada Uzbekistana [Genetic fund of the world silkworm collection of Uzbekistan]. Catalog. Tashkent, 2012.

Nasirillaev U.N., Lezhenko S.S. Osnovnye metodicheskie polozhenija plemennoj raboty s tutovym shelkoprjadom (rukovodjashhij dokument) [The main methodological provisions of breeding work with the silkworm (guideline document)]. Tashkent, 2002.

Lar’kina E.A., Jakubov A.B., Danijarov U.D. Rezul’taty izuchenija geneticheskoj prirody dvigatel’noj aktivnosti tutovogo shelkoprjada [Results of studying the genetic nature of the silkworm motor activity]. Uzbek Biological Journal, 2010, no. 5.

Lar’kina E.A., Salihova K., Jakubov A.B. Ispol’zovanie metoda otbora po dvigatel’noj aktivnosti dlja sohranenija svojstv kollekcionnyh porod tutovogo shelkoprjada [The use of the method of selection for motor activity to preserve the properties of collection breeds of silkworm]. J. Agroilm, 2012, no. 2 (22), p. 51.

Filliponenko N.S., Salov A.V., Vorob’eva L.I. Vlijanie morfologicheskih mutacij tutovogo shelkoprjada na zhiznesposobnost’, povedenie i sposobnost’ k partenogenezu [Influence of morphological mutations of the silkworm on the viability, behavior and ability to parthenogenesis]. Bulletin of Kharkov University. Series: biology, 2010, no. 3, p. 88.

Zabelina V. Ovary transplantation in the silkworm Bombyx mori L.; parthenocloning by eggs produced in male recipient. J. Sericologia, 2008, issue 48, no. 2, рр. 123-128.

Zabelina V. Silkworm parthenogenesis phenotypic intraclonal variability. Sth BACSA international conference Sericulture for multi products – new prospects for development. Bucharest, Romania, April 11-15, 2011. Bucharest institute for Bioengineering, Biotechnology and Envirinmental Protection, S.C.BIOINGSA, 2011, р. 49.

Zabelina V. Technology of silkworm cloning. J. Current opinion in Biotecnology, 2011, vol. 22, р. 53.

Pawlak B. Klonen: Fortscrihritt oder Bedrohung fiir die Menshheir? Zehnjiihriges Jubilaum von Klonschaf”, Dolly. Berlin, 2007.

Kuliev M., Badalov N. Povyshenie urozhajnosti vesennih vykormok tutovogo shelkoprjada putem ih svoevremennogo nachala i podbora sootvetstvujushhih sortov shelkovicy [Increasing the yield of spring feedings of the silkworm by means of their timely start and the selection of the appropriate varieties of mulberry]. Some issues of the introduction of silkworm breeding in Turkmenistan, Ashgabat, 1975, p. 38.

public

SLIB.uz — O'zbekiston ilmiy jurnallari va maqolalar yagona tizimda ilmiy nashirlarni bir joyda ko'rish, izlash va ulardan foydalanish imkonini beruvchi zamonaviy platforma.

Ijtimoiy tarmoqlarda
instagramtelegramyoutubefacebook

Bog'lanish uchun

Manzil:Chilonzor tumani Qatortol ko'chasi 60B

Tel:+998(55)511-44-00

Savol-javob va takliflar uchun

© 2026 Barcha huquqlar himoyalangan.