logo
calendar10 ноябр 2025
view2
Asosiy til:O'zbek

BEHI BOG‘LARIDA ASOSIY ZARARKUNANDALAR POPULYATSIYASINING UCHRASH ZICHLIGI

Fan yo'nalishi:
pdf

691208f7b226b.pdf

PDF

MAQOLA ANNOTATSIYASI

quote
Maqolada Akademik M.Mirzayev nomidagi bog‘dorchilik, uzumchilik va vinochilik ilmiy-tadqiqot instituti, Toshkent ilmiy-tajriba stansiyasi hududidagi behi bog‘larida 2025-yil mavsumiy aprel-iyun oylarida zararkunanda hasharotlar ustida har 10 kunda ularning rivojlanishi va ko‘payish zichligini ustida olib borilgan kuzatuv-monitoring nazorati natijalariga ko‘ra oylar kesimida eng yuqori ko‘rsatkichlarning o‘rtacha soni olma biti bargda 27,5 dona novdada 18,7 dona, nok qandalasi 22,4 dona bog‘ o‘rgimchakkanasi 15,7 dona, oddiy o‘rgimchakkana 10,5 dona, barg kuyalari 15,9 dona hamda barg uzunburun qo‘ng‘izi 12,7 dona ekanligi to‘g‘risida ma’lumotlar keltirilgan.

MUALIFLAR

Teglar

# лист# leaf# плотность# показатель# density# qurt# bog‘# плод# сад# garden# quantity# количество# тля# pest# fruit# indicator# вредитель# насекомое# insect# паутинный клещ# aphids# barg# айва# zararkunanda# щитовка# meva# worm# червь# bit# ko‘rsatkich# zichligi# behi# quince# o‘rgimchakkana# qalqondor# kuya# uzunburun# моль# долгоносик# shellfish# arachnid# moth# weevil# hashаrot# soni

Maqolani baholang

0

0 ta

Maqola idintifikatorlari

Foydalanilgan adabiyotlar

1. Armelle Coeur d’acier, Nicolas Pérez Hidalgo, Olivera Petrović–Obradović Aphids (Hemiptera, Aphididae) BioRisk. 2010. 4 (1): – Р. 435–474.

2. Абдуллаев Р., Набиев У. Боғу токзорлар меваси шаклланганда // “Ўзбекистон қишлоқ хўжалиги” журнали. – Тош- кент, 2014. – №5. – Б. 11.

3. Быстрая Г.В. Защита яблони должна стать более экономичной //Ж. Защита и карантин растений. – Москва, 2014. – №5. – С. 20–22.

4. Быстрая Г.В., Атабиев К.М. Определение эффективности диспенсеров «Шин–етсу» против яблонной плодожорки. Плодоводство и виноградарство Юга России. 2017. № 44 (02). – С. 164–176.

5. Бердиев Ж. Олма мевахўрига қарши самарали мослама // “Ўзбекистон қишлоқ хўжалиги” журнали. – 2011. – №3. – 25 б.

6. Конжасаров Б.К., Исламова Р.А., Шанимов Х.И. Яблонная моль в Алматинской области //Ж. Защита и карантин растений. – Москва, 2012. – №6. – С. 27–28.

7. Корчагин В.Н. Защита сада от вредителей и болезней в осенне–зимний период //Ж. Защита растений. – Москва, 1983. – №10. – С. 52–55.

8. Кулиева Х.Ф. Биоэкологическая характеристика зеленой яблонной тли aphis pomi deg. (Homoptera, Aphidinea) В Азербайджане. В сборнике: Problems of fighting human and animal diseases in terms of the biosphere conditions deterioration Peer–reviewed materials digest (collective monograph) published following the results of the CXX International Research and Practice Conference and I stage of the Championship in Medicine and Pharmaceutics, Biology, Veterinary Medicine and Agriculture. Chief editor V.V. Pavlov. 2016. – Р. 10–14.

9. Кулиева Х.Ф. Роль фотопериода в развитии азербайджанской популяции зеленой яблонной тли. Apis pomi deg. (Homoptera, Aphididae). В сборнике: Traditional and experimental methods of studying and overcoming the medical and biological problems in ensuring the optimal vital functions of human beings and the wildlife Peer–reviewed materials digest (collective monograph) published following the results of the CXLII International Research and Practice Conference and I stage of the Championship in Medicine and Pharmaceutics, Biology, Veterinary Medicine and Agricultural science. Chief editor V.V. Pavlov. 2017. – С. 23–26.

10. Мухаммадиева М., Сулаймонов Б., Ортиқов У. ва б. Мевали дарахтларни зараркунандалардан ҳимоя қилиш тадбирлари // “Агро илм” журнали. – Тошкент, 2015. – №2–3. – Б. 65–66.

11. Обиджонов Д. Хоразм шароитида мевали боғларда гирдак куяси (Cemiostoma scitella) нинг тарқалиши, зарари, унинг айрим биологик хусусиятлари ва унга қарши уйғунлашган кураш усуллари (Услубий қўлланма). – Урганч, 2009. – 16 б.

12. Т.Э. Остоноқулов, С.Х. Нарзиева, Б.Х. Ғуломов Мевачилик асослари // Тошкент, 2010. 20-21 б.

13. Хўжаев Ш.Т. Ўсимликларни зараркунандалардан уйғунлашган ҳимоя қилиш, ҳамда агротоксикология асослари. – Т. 2014 «Navroz» нашриёти –Б. 307–311.

14. Шукуров Х. Данакли ва уруғ мевали дарахтларнинг баргўровчилари ва уларнинг энтомофаглари. Қишлоқ хўжалигини инновatsiон ривожлантиришда олий ва ўрта махсус, касб–ҳунар таълим муассасалари ёш олимларининг роли. Республика илмий амалий анжуман мат. тўп. 27–28–май. – Тошкент, 2010. – 177 б.

15. Шукуров Х. Калифорния қалқондори (Quadraspidiotus Pernicoiosus Comt) ва унга қарши кураш. Академик Махмуд Мирзаев номидаги боғдорчилик, узумчилик ва виночилик илмий–тадқиқот институти ташкил топганининг 120 йиллигига бaғишланган “Минтақалараро мевачилик ва узумчиликнинг ҳолати, муаммолари, истиқболлари” мавзусидаги халқаро илмий–амалий анжумани. 10 сентябрь 2018. – Тошкент, – Б. 375–379.

public

SLIB.uz — O'zbekiston ilmiy jurnallari va maqolalar yagona tizimda ilmiy nashirlarni bir joyda ko'rish, izlash va ulardan foydalanish imkonini beruvchi zamonaviy platforma.

Ijtimoiy tarmoqlarda
instagramtelegramyoutubefacebook

Bog'lanish uchun

Manzil:Chilonzor tumani Qatortol ko'chasi 60B

Tel:+998(55)511-44-00

Savol-javob va takliflar uchun

© 2026 Barcha huquqlar himoyalangan.